V pondelok 21. júna uplynie 30 rokov odvtedy, keď Česko-Slovensko opustil posledný transport so sovietskymi vojakmi.
Deň 21. jún si tento rok prvý raz pripomenieme ako pamätný deň - Deň
odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku
1991. Zoznam pamätných dní zároveň rozšíril 21. august ako Deň obetí
okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Novelu zákona o štátnych
sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch schválili poslanci
Národnej rady (NR) SR 3. novembra 2020.
"Dočasný" pobyt sovietskych vojsk na území Československa legalizovala
zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú o dva dni, 18. októbra 1968, schválilo
Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich
zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň,
Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády
Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska.
Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.
Požiadavka odchodu sovietskej armády sa stala hneď po novembrovej Nežnej
revolúcii v roku 1989 jednou z priorít československej zahraničnej
politiky. Ministri zahraničných vecí obidvoch krajín Jiří Dienstbier a
Eduard Ševardnadze podpísali 26. februára 1990 medzištátnu zmluvu o
odchode sovietskych vojsk z Československa. Prvá etapa odsunu trvala od
26. februára 1990 do 31. mája 1990. Počas nej sa stiahlo z
Československa 25.800 príslušníkov Strednej skupiny vojsk, a to tankovej
divízie z Bruntálu, motostreleckej divízie z Vysokého Mýta a raketových
brigád z Turnova a Hvězdova.
Najznámejšími sovietskymi vojenskými posádkami na území Slovenska boli
Sliač, Zvolen a výcvikový priestor Lešť. Poslední sovietski vojaci -
príslušníci delostreleckého pluku, ktorý bol dislokovaný v Rožňave -
odišli zo Slovenska 22. decembra 1990.
Odsun z Československa sa uskutočnil celkove v troch etapách. Pre druhú
etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické
rokovania medzi Československom a Sovietskym zväzom týkajúce sa návratu
veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov
domov.
V rámci tretej, poslednej etapy odsunu sovietskych vojsk boli v centre
štyri priority: odlet bojových stíhačiek, odchod posledného tanku,
likvidácia jedného z najväčších muničných skladov a rokovania o
kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných sovietskou armádou.
Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa v 925 transportoch
73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 rodinných
príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, viac ako 100
lietadiel, takmer dve stovky vrtuľníkov a 95.000 ton munície.
Posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991,
vypravený bol 19. júna 1991 z vojenského priestoru Milovice. Proces
odchodu sovietskych okupačných vojsk de jure zavŕšil Protokol o ukončení
odsunu, ktorý 25. júna 1991 podpísali generál Rudolf Ducháček a veliteľ
sovietskych ozbrojených síl na československom území Eduard Vorobjev.
De facto sa tak stalo o dva dni neskôr - 27. júna 1991, keď naše územie
opustil letecky z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca
sovietskej armády - bol ním práve sovietsky generál Vorobjev.